Výber jazyka

  • Slovak utf-8
  • English
  • German formal - Sie
  • Polish
  • Magyar

Meniny dnes oslavuje

Štvrtok, 24 apríl 2014

Dnes má meniny
Juraj
Zajtra má meniny
Marek

Štatistiky

Návštevníkov: 53133

Štatistiky pre www.spis.eu.sk

TOPlist
TOPlist
Pamiatky

KOSTOL SV. LADISLAVA


      Kostol patrí medzi najstaršie kostoly Spiša. Jeho architektúra je ukážkou postupného prenikania klasickej gotiky do neskorého románskeho slohu. Dodnes kolujúca povesť o čertovi, ktorý chcel kostol zničiť, len dokazuje, že kostol existoval už dávno.
      Hovorí sa, že v obci už v roku 1215 existoval drevený kostol a pri ňom farnosť. Vtedy podľa patróna kostola dostala i obec meno Obec sv. Ladislava. Kostol Tatári v roku 1241 zničili. Tí obyvatelia, ktorí to prežili, z vďačnosti postavili na pôvodnom mieste nový, murovaný kostol ešte v románskom slohu, s drevenou povalou. Po vyše 150 rokoch už bol kostol malý, preto v roku 1402 prestavbou a prístavbou vznikol nový kostol, gotický a pravdepodobne dvojloďový, čo naznačuje šírka dnešného kostola a pod chórom zachovaná konzola. Štvorcové presbytérium a sakristia boli vtedy preklenuté krížovou rebrovou klenbou.
      Počas husitských bojov boli mnohé kostoly na Spiši vypálené a vtedy napr. v Smižanoch, Odoríne, Žehre, Lubici a inde sa pristúpilo k stavbe dvojloďových kostolov. V tom čase pravdepodobne zničený kostol v Spišskom Štvrtku sa už neobnovil ako dvojloďový, ale len jednoloďový s ponechaním gotického slohu. Niektoré historické pramene uvádzajú, že v Hrabušiciach a v Spišskom Štvrtku kostoly istý čas patrili husitom. Kostol sa do dnešnej podoby viac razy prestavoval. Drevená povala bola najprv nahradená tabuľovou a tú v 18. stor. nahradili terajšou valenou klenbou s lunetami. Pod celým sanktuáriom je krypta, do ktorej sa vchádzalo zvonku. Teraz je vchod do nej zamurovaný.
      Zaujímavosťou kostola bolo, že ho dal Ján Jiskra okolo roku 1445 spolu s najbližším okolím náležíte opevniť.
      Farnosť sa v písomných dokladoch spomína už v roku 1244 ako Plebania, či Parochia a údajne podliehala priamo ostrihomskému arcibiskupovi. Iné zdroje toto privilégium neuvádzajú.
      V roku 1447 kostol poškodili Huňadyho vojská a po roku 1500 ho niekoľkokrát vyrabovali zbojníci z Muráňskeho hradu. Roku 1530 Hieronym Laský z neho zobral všetky vtedajšie zvony pre potreby Zápoľského vojsk. Roku 1605 kostol vyrabovali Bočkayovci a v roku 1680 kostol i kláštor vykradli kuruci.
      Tiež treba dodať, že pristavením Zápoľského kaplnky vchod do kostola sa stal vchodom do kaplnky a do kostola bol vybudovaný nový terajší hlavný vchod i úzky vchod do presbytéria. V dobe reformácie, teda v 2. polovici 16. stor. pričinením veľkého množstva nemeckých Sasov v obci a na okolí, kostol pre seba získali evanjelici, zvaní luteráni a katolíci v tom čase až do roku 1672 pre svoje bohoslužby používali Zápoľského kaplnku.
      Veľkým nešťastím bol požiar v roku 1869, kedy zhoreli strechy veže, kostola, kaplnky i kláštora a úplne vyhorela neďaleká drevená škola. Vtedajší prior kláštora a farár Alfonz Gmitter organizoval vyše dvadsať rokov po celom širokom okolí finančné zbierky na ich opravy. Až keď mal nazbieraných 15 tisíc zlatých, mohlo sa začať s opravami pod vedením levočského rodáka, architekta Steinhausa. Najprv boli opravené strechy kostola, kláštora a kaplnky a naposledy veža.
      Veža kostola bola v priebehu dejín viac razy prestavovaná tak románskom ako i gotickom slohu. Podľa fotografie z 18. stor. bola nižšia a mala cibuľovitý tvar. Po požiari dostala dočasne tvar jednoduchého nízkeho štvorbokého ihlanu, čo dokazuje i fotografia z roku 1901. Pri oprave v hornej časti boli zasadené románske združené okná a bola nadmurovaná na terajšiu výšku. Po dokončení prác dostala dnešný tvar pseudogotického vysokého ihlanu so štyrmi štíhlymi vežičkami v rohoch múrov veže. Po obvode základne ihlanu bola vytvorená zakrytá chodba so zábradlím a tým možnosťou vyhliadky na všetky svetové strany. Povráva sa, že valcovité kamene na združené okná veže boli dovezené z neďalekej zaniknutej osady. Veža má vraj výšku 66 m a svojím tvarom a výškou sa značne podobá veži kostola v Prešove a čiastočne i v Bardejove. Vstupuje sa do nej zvonku, ale predtým bolo možné do nej vojsť i z točitého schodišťa, ktoré viedlo na chór kostola. Po oprave veže kostola už nebola obnovená vežička na streche kostola nad hlavným oltárom.
      Niektoré dokumenty uvádzajú, že celkový náklad na opravy dosiahol 96 396 uhorských korún. Zo zbytku peňazí a ďalších darov bola na kostolnom dvore neúnavnému kňazovi a zanietenému človeku priorovi Gmitterovi postavená hrobka, ktorá existuje dodnes.
      Kostol mal gotické zariadenie, ktoré sa z neznámych príčin pri renovácii a následnej barokizácii v rokoch 1693 a 1747 postrácalo. Nevie sa, kde sa podel hlavný, pôvodný gotický oltár sv. Ladislava. Existujú len záznamy, že krídlový gotický oltár sv. Kataríny z roku 1490 bol premiestnený v roku 1806 do Turian nad Váhom.
      Terajší barokový hlavný oltár je z roku 1704. Má ambitovú architektúru s polychr6movanou drevorezbou so stĺpovou a pilastrovou architektúrou. V jeho strede je socha sv. Ladislava. Po stranách oltára na ambitových dverách sú štyria evanjelisti. Bočné barokové oltáre (sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho) z 18. stor. sú poznačené silným vplyvom rezbárskej dielne Olafa Engelholma z Levoče. Barokový oltár Ukrižovania bol veľmi dlho pod chórom, v súčasnosti je umiestnený v sakristii.
      Na čelnej stene lode nad triumfálnym oblúkom v slohu rustikálneho baroka z 18. stor. je socha Immaculaty v glórii.
      Po zemetraseniach na Spiši v rokoch 1654 a 1668 sa k veľkej oprave kostola v Spišskom Štvrtku pristúpilo až v roku 1693. Ďalšia oprava bola vykonaná až po požiari koncom minulého storočia. V posledných desaťročiach bol vnútrajšok kostola vymaľovaný v roku 1955 a 1969 v znamení istých moderných prvkov, čo pamiatkári sústavne kritizovali. Po prestavbe chóru v roku 1990 a po zreštaurovaní oltárov, ktoré vykonala Dr. Mária Marianiová, bol kostol vymaľovaný do dnešnej podoby. Oltáre a sochy boli zbavené rôznych náterov a dostali pôvodný vzhľad zodpovedajúci historickej dobe, kedy vznikli.
      Na pôvodnom chóre bol barokový organ asi z 18. stor. Mal skrátený manuál a vstavané lomené oktávy, štyri registre a poháňaný bol vzduchom na ručne ťahané mechy. Ten začiatkom päťdesiatych rokov bol vyradený. Po prestavbe a rozšírení chóru bol inštalovaný novší organ. Koncom osemdesiatych rokov bol tento organ darovaný, či predaný do zrenovovaného kostola v Dlhých Strážach. Pre nový organ zakúpený zo zbierok veriacich boli potrebné ďalšie stavebné úpravy chóru. Zo zádveria kostola na chór bolo vybudované nové schodište a dovtedajšie kamenné schodište v múre medzi kostolom a vežou bolo využité na ukrytie motorov ženúcich vzduch do organu a na zníženie ich hlučnosti. Na kúpu organu prispeli i rodáci z Ameriky.
      Socha anjela drží barokovú kazateľnicu z 18. stor., po obvode ktorej sú sochy evanjelistov. Schodište je zdobené akantovými ornamentami a baldachýn volutami s malými anjelmi.
      Krstiteľnica je kamenná, ranogotická, pravdepodobne z 13. stor., teda z čias stavby kostola. Má tvar kalicha a medený vrchnák je asi z roku 1745.
      Medzi cenné vnútorné vybavenie patrí relikviár z pozláteného striebra, v ktorom sú pozostatky sv. Kríža darované štvrtockému kostolu biskupom z Assisi v apríli 1750 a používali ich minoriti na svojich misiách. Z tepaného pozláteného striebra s emailovým dekórom je rokoková monštrancia z roku 1769 a kalich z roku 1773 z dielne levočského zlatníka J. Szilassyho. Za zmienku stoja barokový kríž, rôzne plastiky, sochy a obrazy. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje voľný drevený reliéf Pieta asi zo l6.storočia. Je to polopostava Márie s umučeným Kristom. Dnes reliéf je súčasťou liturgického zariadenia kostola.
      Za hlavným oltárom kostola až do posledných jeho maľoviek boli viditeľné zvyšky fresiek pôvodného kostola a pastoforium. Pôvodné lavice v kostole z 18. stor. boli rokokové s rokajovou ornamentikou na bočniciach. V šesťdesiatych rokoch boli nahradené modernejšími a účelovejšími. Na troch miestach kostolného dvora sú i dnes viditeľné hroby pravdepodobne predstavených kláštora a významných občanov obce.
      Od požiaru v minulom storočí bola fasáda kostola a veže opravovaná až v rokoch 1955 a 1995. V roku 1994 bola šindľová strecha veže vymenená za medenú. Súčasne bolo zabránené vlhnutiu múrov pomocou vetracích kanálov a odvedená bola povrchová voda. Prístup do kostola okolo farského úradu a na kostolnom dvore bol upravený do terajšej podoby.
      Nový ľudový oltár a čítací pult boli umiestnené v roku 1968.
   
      Podľa farských záznamov a pamätníkov organistami kostola v tomto storočí boli:
         Michal Stanko (1890-1924)
         Emil Kalafut (1925-1949)
         Štefan Dunčko (1950-1952)
         reh. sestra Sidónia Vozárová (1952-1954)
         Štefan Dunčko (1954-1956)
         reh. sestra Sidónia Vozárová (1957-1974)
         Štefan Toporcer (1975-1998)
      Osobitnou kapitolou každej dediny či mesta sú KOSTOLNÉ ZVONY Z dostupnej literatúry vieme, že Spišský Štvrtok mal zvon z roku 1696 s väčším priemerom ako má zvon v Dravciach /94 cm/. Zvon vyrobil Ján Michal Schneyder, ale sa nezachoval. Aj mnoho iných zvonov na okolí sa nezachovalo. Príčinou mohli byť požiare, ktoré ich zdeformovali, alebo padli za obeť delolejárskemu vojnovému priemyslu dožívajúcej rakúsko-uhorskej monarchie v 1. svetovej vojne. O osude najstaršieho štvrtockého zvona niet zmienky ani v archíve Biskupského úradu na Spišskej Kapitule.
      O terajších zvonoch sú známe tieto údaje:
         "Umieráčik" je z roku 1870, má priemer 42 cm a vyrobil ho Ferencz Walser v Budapešti,
         "Štefan" je z roku 1878 s priemerom 69,5 cm a taktiež vyrobený.
         "Ladislav" pochádza z roku 1923, má priemer 95 cm a jeho výrobcom bol Richard Herold z Chomutova.
      Od roku 1994 je zavedené elektrické zvonenie.
      Dňa 13. septembra 1997 pribudol zvon "Michal" v Dome nádeje. Má 65 cm výšku, 65 cm priemer a hmotnosť 180 kg. Uliaty bol Zvonárskou dílnou Josefa Dytrycha v Brodku u Přerova na Morave. Obci zvon darovali nebohý John E. Petrek a jeho manželka Veronika. V ten deň to bola veľká slávnosť celej dediny. Zvon vysvätil pomocný biskup Spišskej diecézy vdp. Andrej Imrich.

Zdroj:Príležitostná publikácia Sp.Štvrtok, ©1998 Štefan Dunčko



ZÁPOĽSKÉHO KAPLNKA


      V 13. stor. v staviteľstve románsky sloh vystriedal sloh gotický. Z tej doby pochádzajú pozoruhodné pohrebné kaplnky Zápoľskovcov. Tá v Spišskom Štvrtku je z roku 1473 a na Spišskej Kapitule z roku 1493. Obidve vychádzajú z typu kráľovskej pohrebnej kaplnky v Paríži, známej Saint Chapelle.
      Tá v Spišskom Štvrtku je jednou z najskvostnejších gotických stavieb na Slovensku a má európsku úroveň, preto sa už po desaťročia stáva miestom obdivovateľov umenia a návštevníkov od nás i zo zahraničia.
      Kaplnka bola postavená na podnet Štefana Zápoľského, ktorý v tom čase bol dedičným spišským županom, uhorským magnátom, kapitánom Horného Uhorska a krátko i uhorským palatínom. Dôvody, prečo dal kaplnku postaviť vtedy a práve v Spišskom Štvrtku, sa rozchádzajú. Podľa jedného názoru v roku 1472 ležal ťažko chorý vo vtedajšom mestečku Spišský Štvrtok a v ňom chcel byt pochovaný. Preto dal urýchlene postaviť poschodovú rodinnú hrobku, čo podporovala i kňažná Hedviga, manželka Štefana Zápoľského. Keď sa zo svojej nemoci vyliečil, zmenil názor a stavbu už celkom nedokončil. O 15 rokov neskoršie dal postaviť oveľa väčšiu kaplnku s rodinnou hrobkou na Spišskej Kapitule, kde bol pochovaný aj s členmi svojej rodiny.
      Kaplnka bola pristavená k južnej strane kostola. Od kostola sa odlišuje svojím štýlom stavby a lesklou zelenou strechou, ktorú spôsobuje glazúra škridlíc. Podľa niektorých verzií budoval ju majster Štefan z Košíc, preto sieťová klenba hornej kaplnky svojou dekoratívnosťou a majestátnosťou je obrazom košického Dómu sv. Alžbety. Kaplnka v mnohom pripomína i niektoré časti D6mu sv. Štefana vo Viedni. To preto, že sa podobá francúzskym a nemeckým ranogotickým palácovým kaplnkám. Jej architektom bol majster Puchspaum, staviteľ viedenského Dómu, kde sa našli aj jej pôvodné náčrty.
      Do hornej kaplnky sa možno dostať len z kostola, alebo valenou zaklenutou chodbou, ktorá spája dolnú časť kaplnky s kláštorom minoritov, vybudovanou neskoršie. Nad stredom tejto chodby je presvetľovania a vetracia vežička s okienkami a strieškou. Medzi oboma časťami kaplnky je schodište s dverami. V dolnej časti je sieňový priestor zaklenutý sieťovou rebrovou klenbou, pričom rebrá hruškovitého profilu dopadajú na prípory.
      Horná kaplnka má dĺžku 12,5 m, šírku 5,6 m a výšku 12 m. Vonkajší múr medzi oknami je zdobený kružbami a kamennými prútmi. Priestor je členený šiestimi piliermi, ktoré smerom hore sa menia na fialy s krabmi. Na nich vidieť výklenky, zrejme určené pre sochy, ktoré tam nikdy umiestnené neboli. Rebrá klenby svojimi kalichovými hlavicami dosahujú na zväzky prípor, ktoré sa spájajú s profilovaným ostením okien. Pod oknami je bohatá, slepá arkatúra. Tri veľké okná sú ukončené každé osobitnou ornamentikou, ktorej niet inde páru na takej malej ploche. Okná sú vyplnené farebnými sklami s výjavmi zo sv. Písma. Pod nimi je rad rodových erbov Zápoľskovcov a Csákyovcov. Pôvodnú krásu kaplnky po požiari, vrátane kružby okien a strechy, obnovil spišský rodák, architekt uhorského pamiatkového ústavu, Ladislav Steinhaus.
      Jedinečný je visiaci chór, ornamentálne a figurálne bohato zdobený, ktorého poprsnicu zdobia kružby s kvetami a s výklenkom uprostred. Pod skvostným baldachýnom je umiestnená socha sv. Cecílie, patrónky cirkevnej hudby. Po jej stranách sú plastiky svätých Petra a Pavla. Od sochy sv. Cecílie sa na obidve strany z priečelia dvíhajú lomené oblúky zdobené dekórom listových ozdôb, kružbové ozdoby a mohutné krížové kvety. Na bočných stenách kaplnky vo fialách sú plastiky štyroch cirkevných učiteľov.
      Aj apsida kaplnky vyniká svojou architektonickou krásou, ktorú však zakrýva vysoký neogotický oltár krídlového typu z konca 19. storočia. Kaplnka je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, o čom svedčí výjav na gotickom obraze v strede oltára. Je to tempera na dreve z obdobia okolo roku 1450. Tento obraz je jediným pozostatkom z bývalého gotického hlavného oltára kostola a jeho majstrovstvo sa pripisuje niektorému z málo známych maliarov vynikajúcej norimberskej maliarskej školy Albrechta Diirera. Na krídlach oltára sú štyri výjavy zo života Panny Márie. Pri jeho zatvorených krídlach na obrazoch vidieť veľkopôstne motívy.
      Na ľavej strane kaplnky je postavená zemianska lavica s baldachýnom. Jej poprsnica je zdobená prekrásnymi kružbami.
      Keďže v dolnej kaplnke sarkofágy Zápoľskovcov nikdy neboli umiestnené, boli tam nainštalované lavice. Malý oltár tvorí Pieta. Je to neskorobaroková polychrómovaná ľudová drevorezba z konca 18. stor. Táto časť kaplnky každoročne slúži na Veľkú noc ako Boží hrob.
      Zaujímavosťou hornej kaplnky je, že v múre na jednom kameni je vyryté slovo Trenciensis , čo má byt akýsi doklad o majstrovi z Trenčína, kde kňažná Hedviga prežila posledné dni svojho života.
      Nad schodišťom z hornej do dolnej časti kaplnky je okrúhle okienko s na skle namaľovaným biskupom v strede štvorlístka po obvode s latinským nápisom Svätý Alfonz, biskup, oroduj za nás.
      Vonkajšok kaplnky je bohato členený opornými piliermi a fialami s krabmi a úzko harmonizuje s jej vnútrajškom. Na pilieroch sú ponechané voľné výklenky, pravdepodobne pre sochy apoštolov, o ktorých sa zachovávajú až do dnešných čias rôzne legendy, ale tie tam nikdy umiestnené neboli. Zaujímavou je zachovalá kolekcia 15 kamenných značiek. Na jednom z pilierov boli umiestnené i slnečné hodiny. V súčasnosti pôsobením kyslých dažďov pieskovec zvonku zvetráva a kaplnka sa poškodzuje.
      I po vyše 500 rokoch je táto prekrásna Zápoľského gotická kaplnka najmä zvnútra dobre zachovalá a budí veľký obdiv jej návštevníkov.

Zdroj:Príležitostná publikácia Sp.Štvrtok, ©1998 Štefan Dunčko



KLÁŠTOR MINORITOV


      Jednou z troch historických pamiatok obce je nesporne i bývalý kláštor minoritou, terajší ústav sociálnej starostlivosti.
      Niektoré písomné zdroje začatie jeho stavby uvádzajú v roku 1642 , kedy majiteľom obce bol Stefan Csáky, ale väčšina iných písomných dokladov uvádza až rok 1668, keď majiteľom spišského hradu i obce sa stal František Csáky.
      Kláštor je ranobaroková stavba, skoro štvorcového tvaru, jednoposchodová, kde z vnútornej strany sú po obvode budovy chodby a na vonkajších stranách miestnosti skoro každá s jedným oknom. Niektoré miestnosti, najmä rohové, sú väčších rozmerov a s viacerými oknami, podľa účelu miestnosti. V týchto miestnostiach boli učebne, knižnice, kaplnka, refektár (kláštorná jedáleň), sklady na obilie a drevárne. Do všetkých miestností sa vchádzalo z chodieb. V troch rohoch budovy sú široké schodištia z prízemia na poschodie. Značná časť budovy je podpivničená. Vo všetkých miestnostiach a na chodbách sa striedajú krížové hrebienkové pruské klenby a rovné stropy. Z rohu prízemia vedie spojovacia chodba do spodnej časti Zápoľského kaplnky.
      Uprostred celej stavby vždy bola pekne udržiavaná tzv. rajská záhrada s besiedkou. Za budovou bola veľká záhrada a stodoly.
      Pôvodná budova bola v neskorších desaťročiach vnútri prebudovávaná a upravovaná. Od roku 1950 budova aj s okolím slúži pre ústav sociálnej starostlivosti a od toho roku bol jej vnútrajšok modernizovaný do takého stavu, aký si dnes moderný ústav sociálnej starostlivosti vyžaduje.

Zdroj:Príležitostná publikácia Sp.Štvrtok, ©1998 Štefan Dunčko

 

Zaujímavé odkazy

Inteligentné webové stránky a redakčný systém pre obce

Slovakia regions

© 2014 Spišský Štvrtok
Joomla! is Free Software released under the GNU/GPL License.
JoomSEF SEO by Artio.